Duša dieťaťa je ako čistý list papiera. Ako nepopísaná strana zázračnej knihy, čakajúca na rozprávku. Rukopisom rodičovskej lásky by sme si priali do nej zaznamenávať všetku lásku, šťastie, múdrosť, dobro a krásu tohto sveta. No sme len ľudia a pod vplyvom rôznych životných situácií sa aj nám občas zachveje ruka, rozpije atrament, ba nechtiac pritrafí sa aj machuľa v podobe strachu, smútku, či mlčania.
V rodičovskom príbehu sa stávame hrdinami objavujúcimi úprimnú detskú radosť a naplnenie šťastného života svojich detí. Deti k nám dokonca nahliadajú ako k svojim hrdinom a my ich v tom príbehu ako hrdinovia, denne utvrdzujeme. Hovoríme čo je dobré a čo zlé, čo sa patrí a čo nie, učíme ich prežiť v systéme našich hodnôt a vytvárame im podnetné prostredie pre šťastný a napĺňajúci život. Ako najdôležitejší hrdinovia v ich príbehu si prajeme, aby bolo všetko jednoduché, krásne a bez komplikácií. Cez objavovanie sa stretávame aj s neúspechom, hnevom, žiaľom a často nepoznanými nástrahami. Naše skúsenosti sú naši spojenci , priatelia a učitelia nastavujúci nám svoje zrkadlo múdrosti. Žijeme život vo vlnách. Za každou vlnou neúspechu, nás nové poznanie môže vyniesť na nový vrchol, z ktorého uvidíme nové dovtedy nepoznané pohľady.
